Ako pestovať papriky: výsadba, hnojenie, zaštipovanie a zber

Pestovanie paprík je vhodné ako pre pokročilých záhradkárov, tak aj pre úplných začiatočníkov. Stačí venovať pozornosť zalievaniu, hnojeniu a zaštipovaniu. Túto chutnú a zdravú pochúťku môžete pestovať na záhone, v skleníku alebo napríklad aj v byte či na balkóne v kvetináči. Navyše sa vám odmení prílohou plnou vitamínov a navyše vám ešte rastlina môže poslúžiť aj ako dekorácia.

Predpestovanie paprík

Ideálny čas na pestovanie papriky zo semien je január až február. Zakúpené semená stačí namočiť do vlažnej vody aspoň na 24 hodín, tým urýchlite proces klíčenia. Na klíčenie vám poslúži vlhká vata alebo vatové tampóniky. Akonáhle semená začnú púšťať malé korienky, je čas na ich premiestnenie do pôdy.

Do pripravenej nádoby vložte dobre navlhčený výsevný substrát. Na jeho povrch položte naklíčené semienka, zľahka ich poprášte substrátom a opäť ich navlhčite. Papriky sú náročné na svetlo, teplo a vlhko. Preto udržiavajte nádoby so semenami a vyklíčenými rastlinami v teple približne 25 °C. Vlhkosť sa odporúča len taká vysoká, aby povrch substrátu stihol do večera vyschnúť. A pre dostatok svetla je ideálne umiestniť vyklíčené semená na okno orientované na juh.

Namočenie semien do vlažnej vody na 24 hodín.
Premiestnenie na navlhčenú vatu (proces klíčenia).
Po vyklíčení premiestniť semienka do nádoby s navlhčeným substrátom.
Nádoby umiestniť na svetlé a teplé miesto (južná strana).

Akonáhle na rastlinách spozorujete prvé listy, je čas na ich rozsadenie. Poslúži vám kvetináč alebo napríklad aj tégliky od jogurtov s prevŕtanou dierkou na odtok vody. Pokiaľ zvolíte kvetináč, vysádzajte rastliny aspoň 5 cm od seba, aby mali dostatok priestoru pre ďalší rast. Týždeň od presadenia začnite používať hnojivo na papriky a zvážte, či nie je potrebné využiť oporu rastlín. Na začiatku stačí špajľa, potom postupne vyššia palica alebo tyč.

Pred výsadbou je dôležité aj otužovanie rastliny. Zo začiatku stačí vetrať približne 2 hodiny každé dopoludnie. Postupne časový úsek predlžujte. Týždeň pred výsadbou by ste mali vetrať skoro nepretržite. A ako spoznáte vhodnú dobu, kedy vysadiť sadenice papriky? Stačí vám pravítko alebo meter a dobré oko. Rastlinka by mala byť približne 13 cm vysoká, stonka 5 mm hrubá a mala by mať bohaté listy a dobre vyvinuté korene.

Sadenie

Papriky sa obvykle pestujú vonku v záhonoch, nič vám ale nebráni zasadiť rastliny aj doma do nádob - o tom viac v časti Ako pestovať papriky (vonku/doma). Pokiaľ sa ale rozhodnete pre záhon, prikryte ho približne 14 dní pred samotným sadením čiernou netkanou látkou. Tá pomôže pôde sa prehriať, čo papriky vyžadujú, a navyše vám neskôr uľahčí boj s burinou.

Vyberte pre rastliny slnečné a vzdušné miesto. V záhrade odporúčame záhon po strukovinách, tekviciach, koreňovej zelenine alebo kukurici, kde sa im bude najlepšie dariť. Miestu po paprike by ste sa však mali vyhnúť aspoň 3 roky.

Jarné práce na záhrade Ako urobiť vyvýšený záhon

Papriky môžete sadiť a pestovať vo dvojiciach. Rastliny sa opierajú o seba, chránia sa navzájom pred vetrom a navyše ušetríte miesto na balkóne alebo v skleníku. V záhone môžete zasadiť astliny s veľkými plodmi aj jednotlivo, nezabudnite však na ich správnu oporu. Tá ich ochráni nielen pred vetrom, ale aj pred vylomením konárov pod váhou dozrievajúcich plodov.

Kedy sadiť papriky

Na vonkajší záhon sa odporúča papriky vysádzať po jarných mrazíkoch, teda približne v polovici mája. Pokiaľ máte k dispozícii skleník, môžete ich vysadiť na slnečnú stranu už ku koncu apríla.

Ako ďaleko a ako hlboko od seba sadiť papriky

Každá odroda má svoje požiadavky, s ohľadom na jej veľkosť. Priemerná vzdialenosť na vysadenie paprík je ale 40 až 60 cm. Dieru do zeme je zároveň potrebné vykopať dostatočne hlbokú - aby bol koreňový bal niekoľko centimetrov pod povrchom.

Ako na zalievanie

Univerzálnu radu, ako veľmi a často zalievať papriky, nemáme. Vždy vezmite do úvahy miesto, prípadne nádobu, kde ich pestujete a k tomu ešte aktuálne počasie. Dá sa ale povedať, že papriky majú rady dostatočnú zálievku po celú dobu vegetácie.

Rastliny zalievajte pravidelne a až ku koreňom. Voda by mala byť odstáta s podobnou teplotou ako má pôda. Zalievanie sa odporúča ráno, a to predovšetkým počas teplejších dní. Ak sa pôda nechá príliš vyschnúť, najmä v období plodenia, papriky nebudú šťavnaté a ich končeky môžu zasychať. Pri zalievaní dávajte pozor aj na to, aby ste nezmáčali listy, čo môže viesť k rôznym hubovým ochoreniam rastliny.

Čím hnojiť papriky

Rastliny sú náročné okrem iného aj na výživu. Preto je pred výsadbou potrebné doplniť pôdu o kompost alebo iné hnojivo. Výživu pridávajte počas celého vegetačného obdobia. Počas odkvitania a prvých náznakov plodov dodajte do pôdy dostatok draslíka, a naopak sa vyhnite dusíku. Dusíkaté hnojivá použite na začiatku, keď chcete, aby rastlina nasadila listy a rozkonárila sa.

Okrem kupovanej výživy môžete použiť aj domáce hnojivo na papriky - napríklad slepačinec. Slepačí trus obsahuje mnoho prospešných látok (dusík, fosfor, draslík alebo vápnik), ktoré podporujú fotosyntézu či zlepšujú celkovú kvalitu pôdy. Stačí zaliať trus vodou a nechať v uzavretom vedre dva týždne kvasiť. Potom ho už len pridáte k rastlinám. Hnojenie papriky slepačincami vám vyčarí bohatú úrodu, ale pri manipulácii s touto výživou by ste mali počítať s pomerne silným zápachom.

Ako pestovať papriky (vonku/doma)

Papriky možno pestovať vonku na záhone, v skleníku alebo vo fóliovníku. Nemajú problém ani s domácim prostredím a rastom v kvetináčoch, debničkách alebo vreciach. Vždy však vyberte správnu nádobu, miesto a ďalšie podmienky.

Pestovanie v nádobách

Na pestovanie paprík v nádobách je potrebné vybrať správne odrody s ohľadom na ich vzrast. Okrem výberu odrody je nutné zvoliť aj správnu nádobu. Ideálny je aspoň 25 cm hlboký kvetináč s odvodňovacími otvormi.

Nezabudnite tiež na drenážnu vrstvu, ktorú od substrátu môžete oddeliť netkaným textilom. Lepšie sa tak v nádobe bude udržiavať vlaha. Substrát môžete zaobstarať klasický záhradný a premiešať ho s trochou kompostu. Podobne funguje aj pestovanie paprík vo vreciach. Pri vreci len myslite na odstrihnutie spodných rohov, aby lepšie odtekala prebytočná voda.

Nádoby s rastlinami neumiestňujte na sever kvôli nízkym teplotám. Ako sme písali vyššie, uprednostňujú teplo. S tým súvisí aj pravidelné zalievanie, ktoré je pri pestovaní v nádobách potrebné každý deň. Ak sa rozhodnete pre pestovanie papriky doma v byte, musíte jej pomôcť aj s opeľovaním. Rastlina je samoopelivá, a tak sa opeľuje vlastným peľom. Stačí ňou zľahka zatriasť alebo si na pomoc vziať napríklad malý štetec.

Zelenina a ovocie na balkóne Ako na pestovanie paradajok

Pestovanie v skleníku

S ohľadom na teplo a vlhko, ktoré majú papriky naozaj rady, je ich pestovanie v skleníku alebo fóliovníku ideálna voľba. Navyše sú vďaka stenám a streche chránené pred vetrom a silným dažďom. Aj tu platia rovnaké pravidlá ako pri pestovaní rastlín v nádobách – pravidelná zálievka alebo pomoc s opelením. Ak ste sa rozhodli pre vyššie druhy, nezabudnite na oporu v podobe tyče alebo palice.

Obľúbené odrody

Pozrite sa na niekoľko odrôd, ktoré si záhradkári radi kupujú či už na svoje záhony alebo napríklad balkóny. V tabuľke nájdete ich vzrast, chuť a veľkosť plodov, ideálne umiestnenie a tipy, ako spracovať úrodu paprík.

	Vzrast	Plody	Spracovanie paprík	Umiestnenie
Paprika Amy	80–100 cm	stredné (cca 8–10 cm), sladké	priama konzumácia, pečenie, plnenie	skleník
Paprika kapia	60–90 cm	väčšie (cca 10–15 cm), sladké	priama konzumácia, šaláty, grilovanie	skleník, záhon
Paprika Ramiro	80–100 cm	veľké (až 35 cm), sladké	priama konzumácia, šaláty	záhon, květináč
Paprika kozie rohy	80–90 cm	menšie (cca 5 cm), pikantné až ostré	omáčky, marinády, sušenie	záhon
Paprika Granova	až 100 cm	stredné (cca 8–10 cm), výrazná a sladká chuť	priama konzumácia, omáčky, plnenie	záhon, skleník

Grilované papriky plnené syrom Ako skladovať zeleninu a ovocie v chladničke Spracovanie ovocia a zeleniny

Hydroponické pestovanie

Tento spôsob pestovania je stále obľúbenejší, a to predovšetkým medzi „mestskými záhradníkmi“, ktorí nemajú záhradu alebo dostatok priestoru. Okrem úspory miesta je ďalšou výhodou to, že sa zaobídete bez akýchkoľvek substrátov. Postačí vám:

voda,
hnojivo,
živiny,
kvetináč,
keramzit,
okrasný obal,
vodoznak (na kontrolu vody v kvetináči).

Použiť môžete aj špeciálny hydroponický kvetináč s LED osvetlením. Rastliny potom stačí zalievať približne raz za 14 dní a chrániť ich pred prievanom a chladom. Výsledkom bude rýchle zakorenenie rastlinky, jej intenzívny rast a viac plodov.

Zaštipovanie

Hlavný dôvod, prečo by ste mali rastlinky zaštipovať, je navýšenie úrody až o 20 %. Vďaka zaštipnutej stonke sa rast do výšky ľahko spomalí, rastlina sa naopak rozkošatí, bude dostatočne presvetlená a prevzdušnená. Lepšie sa budú hmyzu opeľovať kvety a následne aj dozrievať plody.

Rastliny by sa ale mali zaštipovať až vo chvíli, keď na výšku merajú najmenej 30 cm. Pokiaľ si na rastline všimnete nové výhonky už pod prvými listami, tiež ich odrežte. Rastlina získa energiu pre nové horné výhonky, kvety a plody. Postup správneho zaštipovania sme zhrnuli v nasledujúcich bodoch:

Pripravte si ostré a čisté nožnice, prípadne si umyte ruky alebo nasaďte rukavice.
Výhonky vetvičiek odštipujte vždy tesne nad spojom dvoch vetvičiek oproti sebe.
Odštipujte iba časť špičky.
Výhon aj listy zaštipujte približne 1 cm od hlavnej stonky (predídete tak zatrhnutiu povrchu stonky).
Cieľom je ponechať na bočných výhonkoch akési pahýle.

Pozor na šírenie infekcie

Keďže sa ochorenie rastliny šíri šťavami, mohli by ste infekciu cez postriekané prsty alebo nožnice preniesť na všetky ďalšie. Čisté ruky, rukavice alebo nožnice sú preto základ, aby ste nepreniesli nečistoty do odtrhnutých výhonkov.

Kedy zbierať papriky

Čas zberu sa líši v závislosti od toho, na čo papriky pestujete. Ak ich chcete použiť na priamu konzumáciu, ideálny čas zberu je august. Vtedy bývajú plody sladké a šťavnaté. Ak ich však chcete použiť skôr na varenie, zbierajte ich ešte zelené alebo zelenožlté, keď sú pevné a menej sladké. Jedlo má o to paprikovejšiu chuť a nie je presladené. Vo všeobecnosti by ste však mali papriky zbierať postupne, ako dozrievajú, a pred prvými mrazmi.

Najčastejšie chyby pri pestovaní

Aby ste mali bohatú úrodu a vaša práca nevyšla nazmar, je pri sadení a pestovaní papriky potrebné dodržiavať základné pravidlá, ktoré sme uviedli v tomto článku. Vyhnite sa napríklad týmto chybám:

nedostatočné teplo,
prievan (napríklad v skleníku pri dverách),
nedostatočné svetlo,
nevyštipovanie bočných výhonkov a kvetov,
nedostatočná vlaha,
výsev bez kvalitného hnojiva.

Škodcovia a choroby paprík

Škodcovia

Medzi najčastejších škodcov patrí voška rešetláková a molica (malé biele mušky). Na rastline môžete naraziť ale aj na roztoče (spoznáte ich podľa jemných pavučiniek), strapky (drobné výkaly na listoch), mínerky (na starších listoch môžete vidieť svetlé chodbičky) alebo motýľa vijačky paprikovej (často húsenice vo vnútri plodov papriky).

Proti týmto škodcom pomáhajú postreky, lepové dosky, prípadne odstránenie napadnutej časti rastliny. Vošky aj roztoče môžete skúsiť vyhnať pomocou mydlovej vody, prípravkom Mospilan 20 SP alebo ekologickými postrekmi na olejovej báze. Pri výskyte molíc odporúčame zasiahnuť čo najrýchlejšie a použiť napríklad už spomínané žlté lepové dosky.

Choroby

Okrem škodcov sa môžete stretnúť aj s rôznymi plesňami na paprikách a inými chorobami. Tie sa často prejavujú deformáciou listov, plodov a ich sfarbením. Najčastejšími príčinami bývajú nepravidelná zálievka, teplotné výkyvy, nedostatok vápnika, prebytok draslíka, ale aj genetické poruchy.

Prejavy chorôb	Príčina	Riešenie
Čierne a hnedé škvrny na paprikách	nedostatok vápnika	doplnenie vápnika pomocou listového hnojiva (aplikácia postrekom priamo na listy)
Suchá hniloba paprík	zlá výživa, nedostatok vlahy, nedostatok vápnika	pestovanie odolnejších odrôd, doplňovanie výživy, pravidelná zálievka
Vädnutie listov paprík	nedostatočné vetranie skleníka /nevhodné zalievanie	intenzívne vetranie skleníka, zavlažovanie rastlín v ranných hodinách