Pestovanie byliniek doma aj vonku: Rady na sadenie, starostlivosť a uskladnenie

Bylinky potešia všetky vaše zmysly, sú vhodné do rôznych polievok, omáčok, nátierok a čajov a mnohé z nich majú blahodarné účinky na zdravie. Ich pestovanie je jednoduché - darí sa im v domácich podmienkach za oknom alebo dokonca aj na balkóne. Ako však bylinky vypestovať, ak ste skôr záhradkársky začiatočník? Nebojte sa, máme pre vás tipy a triky, od výsadby do kvetináča alebo debničky až po prezimovanie a skladovanie.

Obsah článku

6 tipov pre začiatočníkov - od výsadby po zber
Ako pestovať bylinky doma aj vonku
Ktoré sa k sebe hodia a ktoré sa naopak neznesú
Pestovanie v zime: Je nutné ich zazimovať?
Ako skladovať bylinky? Skúste ich usušiť alebo zamraziť
Druhy byliniek - ich popis a použitie

6 tipov pre začiatočníkov - od výsadby po zber

Kedy zasadiť bylinky:
Semená na predpestovanie môžete vysádzať už vo februári, marci a apríli. Potrebujete len vhodnú nádobu, svetlé miesto, napríklad na okne, a dostatočnú zálievku. Do vonkajšieho prostredia ich vysádzajte hneď, ako sa počasie ustáli - približne v prvej polovici mája.
Kam ich vysadiť:
Bylinky môžete vysadiť do záhonu v záhrade, doma alebo na balkóne. Potrebujete len kvetináč alebo debničku. Pri výbere miesta zohľadnite nároky rastlín - niektoré majú rady slnko a menej zálievky (tymian, rozmarín, levanduľa), iné majú rady tienistejšie miesto (mäta, petržlen, pažítka, estragón). To je dôležité najmä vtedy, ak vysádzate viacero druhov rastlín spolu.
Ako ich vypestovať zo semien:
Naplňte vhodný kvetináč, debničku alebo sadbovač výsadbovým substrátom, do ktorého môžete primiešať trochu piesku na odľahčenie. Jemne nasypte semená vybranej bylinky na povrch substrátu - nesypte ich príliš nahusto, pretože nebudú mať dostatok priestoru na rast. Zasypte ich ľahkou vrstvou zeminy a ideálne pokropte rozprašovačom. Nádobu umiestnite na svetlé a teplé miesto. Substrát a semená udržiavajte vlhké, ale neprelievajte ich. Približne po 2 až 4 týždňoch môžete rastliny presadiť do konečnej nádoby a v máji ich môžete premiestniť von do kvetináča alebo záhonu.
Ako často zalievať bylinky:
Rastliny v kvetináčoch a debničkách (okrem samozavlažovacích) rýchlejšie vysychajú - zalievajte ich častejšie, ale s menším množstvom vody, pretože hrozí riziko premokrenia. Bylinkám v záhradnom záhone naopak neuškodí menej časté zalievanie väčším množstvom vody, ktoré simuluje bežné procesy v prírode.
Pôda okolo bazalky, petržlenu, pažítky alebo mäty by mala byť stále vlhká, preto na ne dávajte pozor a každých pár dní alebo aj denne ich zľahka pokropte. Stredomorské druhy ako rozmarín, tymian alebo oregano sú zvyknuté na suchšiu pôdu a mali by sa polievať sporadicky. Berte do úvahy aj počasie a aktuálnu teplotu v mieste, kde bylinky rastú.
Čím ich hnojiť:
Keďže bylinky sú určené na konzumáciu, buďte pri výbere hnojiva naozaj opatrní. Ideálne je organické hnojivo určené špeciálne pre ne, ktoré budú rastliny čerpať cez pôdu alebo listy. Pri jeho aplikácii sa riaďte pokynmi uvedenými v návode na obale. Použiť môžete aj kompost, rohovinu a bylinné nálevy vyrobené doma (napr. zo žihľavy).
Názory na to, ako často hnojiť, sa líšia, ale hnojením na jar a druhý krát počas letnej sezóny by ste im nemali uškodiť.
Kedy ich zbierať:
Ideálny čas na ich zber je, keď kvitnú a sú v plnom kvete - na jar a v lete. Po odkvitnutí väčšina druhov stráca svoju vitalitu aj arómu. Zber naplánujte na dopoludnie, keď sa z rastlín vyparí rosa, ale ešte nezvädli v dôsledku slnečného žiarenia.

Informácie: Bylinky sa delia na jednoročné, dvojročné a viacročné. Letničky a dvojročné rastliny (bazalka, kôpor, petržlen, koriander) sa musia každý rok vysádzať nanovo. Trvalky (rozmarín, oregano, pažítka, tymian, šalvia, levanduľa) vám vydržia niekoľko sezón.

Ako vybrať záhradný substrát?

Ako pestovať bylinky doma aj vonku

Pestovanie byliniek v byte

Doma na okennom parapete alebo za oknom môžete úspešne pestovať bazalku, pažítku, mätu, petržlen a aj napríklad oregano, tymian a rozmarín. Stačí si vybrať vhodný črepník či kvetináč, ktorý je aspoň 15 cm vysoký a je vybavený drenážnymi otvormi na odtok prebytočnej vody. Dobrou voľbou môžu byť samozavlažovacie kvetináče a črepníky, ktoré sa postarajú o zálievku. Stredomorským druhom vyhovujú terakotové kvetináče, ktoré naopak udržujú pôdu suchšiu.

Na dno vybranej nádoby pripravte drenážnu vrstvu z keramzitu, hlinených črepov alebo štrku. Na ňu pridajte bylinkový substrát alebo inú ľahšiu zeminu, ktorú môžete zmiešať s trochou piesku. Vysaďte rastliny - pri výsadbe viacerých druhov myslite na ich nároky na priestor, slnko a zálievku. Mätu vysádzajte samostatne, pretože sa veľmi rozrastá.
Nádobu umiestnite na miesto s dostatkom slnečného svetla, napríklad na okno orientované na juh, západ alebo východ. Ak máte za oknom naozaj horúce a prudké slnko, umiestnite bylinky trochu ďalej, aby sa nespálili.

Rastliny pravidelne zalievajte podľa ich potrieb. Bazalka, petržlen, pažítka a mäta by mali mať substrát mierne vlhký. Tymian, rozmarín a oregano znesú suchšiu pôdu.

Ak si chcete rastliny predpestovať alebo pre ne nemáte vhodné podmienky, poobzerajte sa po domácom skleníku na bylinky. Ten im vytvorí lepšie prostredie (z hľadiska vlhkosti a tepla), a pri voľbe variantu s tzv. grow light (pestovateľským osvetlením) im zabezpečíte aj viac svetla, a tým aj lepší rast.

Tip: Na zimu premiestnite bylinky mimo radiátorov. Sálavé teplo im neprospieva.

Ako vybrať hnojivo?

Na balkóne alebo terase (v kvetináči, v črepníku)

V tomto prípade je dôležitá najmä orientácia balkóna. Ak je váš balkón orientovaný na juh, najlepšie sa tam bude dariť stredomorským druhom - rozmarínu, levanduli, oreganu, majoránke, tymianu, šalvii alebo bobkovému listu.
Na východe a západe, kde je polotieň, sa bude dariť petržlenu, koriandru, kôpru, medovke a mäte.
Na severnej strane s najmenším množstvom slnka môžete vysadiť mätu, pažítku, trebuľku, ligurček, alebo medvedí cesnak.

Na dno kvetináča, vyvýšeného záhonu alebo debničky pridajte drenážnu vrstvu (keramzit, štrk, hlinené črepy) a na ňu nasypte ľahší substrát. Vysaďte vybrané rastliny, podľa potreby doplňte zeminu a zalejte.

Zálievku prispôsobte počasiu a požiadavkám daného druhu. Bylinkám vo všeobecnosti prospieva odstáta voda, ktorou by sa mali zalievať hneď ráno, aby sa tak rýchlo neodparila. V prípade prudkého slnka, ale aj silných dažďov a krupobitia sa odporúča premiestniť bylinky pod strechu alebo im poskytnúť inú ochranu.

Tip: Postavte si vertikálnu záhradu alebo vyskúšajte hydroponické pestovanie.

Tipy pre záhradu na balkóne Ako na záhradu v meste?

V záhone aj nádobách na záhrade

Ak chcete pestovať bylinky v záhrade, zohľadnite orientáciu priestoru a jednotlivé existujúce prvky (vzrastlé stromy, iné záhony, bazén), ktoré môžu ovplyvniť umiestnenie.
Plné slnko znesú stredomorské druhy (rozmarín, tymian, levanduľa), zatiaľ čo mätu, petržlen a kôpor môžete vysádzať do polotieňa. Do tienistejších miest môžete skúsiť vysadiť pažítku, trebuľku alebo medvedí cesnak.

V záhrade, rovnako ako na balkóne, môžete bylinky pestovať v debničkách, kvetináčoch alebo vyvýšených záhonoch, ale aj priamo v zemi na záhone. Pri pestovaní v nádobe najprv na dno nádoby pridajte vrstvu drenáže a potom zvolený substrát. Ak má pôda v záhone menej živín alebo je príliš ťažká, môžete do nej pridať trochu kompostu alebo piesku. Zasaďte a zalejte. Ďalšie zalievanie prispôsobte počasiu a požiadavkám jednotlivých byliniek. V prípade silného slnka alebo dažďa zvážte ich zatienenie.

Najvhodnejším spôsobom pestovania byliniek je bylinková špirála, ako je znázornené na obrázku. Je to viac-menej suchá stena na kopčeku, ktorá umožňuje pestovať rôzne druhy byliniek spolu na malom priestore, s rôznymi nárokmi na zalievanie a pôdu. Od vonkajšieho okraja smerom do stredu môžete zasadiť mätu, nechtík, šťaveľ, petržlen, pažítku, medovku, koriander, bazalku, oregano, tymian, majorán, šalviu a rozmarín.

Nezabudnite: Niektoré bylinky sú jednoročné a iné sú trvalky. Tie prvé budete musieť každý rok presádzať (alebo dúfať, že sa samy vysemenili), tie druhé vydržia niekoľko rokov takmer bez práce.

Ako vyrobiť, založiť a osadiť vyvýšený záhon?

Ktoré sa k sebe hodia a ktoré sa naopak neznesú

Môžete pestovať spolu

Bazalka, petržlenová vňať, koriander, estragón
Kôpor, pažítka, petržlenová vňať, trebuľka
Tymian, rozmarín, šalvia, levanduľa, majorán, oregano, yzop, saturejka

Navzájom si nerozumejú

Rozumieť si nebudú bylinky s odlišnými nárokmi na slnko a vlhkosť pôdy (napr. petržlenová vňať s rozmarínom)
Koriander a fenikel
Bazalka a šalvia
Harmanček a kôpor
Bazalku by ste tiež nemali sadiť k rute voňavej

Mätu piepornú je vždy lepšie pestovať samostatne, ideálne len s ďalšími druhmi mäty. Zaberá totiž veľa miesta a váš záhon alebo kvetináč by mohla úplne ovládnuť.

Pestovanie v zime: Je nutné ich zazimovať?

Niektoré druhy dokážu prežiť zimu bez väčšej ujmy, ale vo všeobecnosti je lepšie prispôsobiť starostlivosť aktuálnym podmienkam. Rovnako ako to robíte s inými rastlinami v záhrade alebo s izbovými rastlinami. Pomôžete tak bylinkám prežiť zimu a na jar sa vrátia v plnej sile. Ako na to?

Bylinky v kvetináčoch presuňte z vonkajšieho prostredia do vnútorného, za okno alebo do chodby s dostatkom svetla.
Rastliny v záhonoch chráňte silnejšou vrstvou mulča naneseného okolo stoniek a kmienkov. Väčšie rastliny môžete zakryť netkanou textíliou alebo ihličnatým chrastím.
V prípade nemrazuvzdorných byliniek (napr. rozmarínu) ich zo záhonov radšej úplne vykopte, zasaďte do kvetináčov a preneste dovnútra.
Bylinky rastúce doma presťahujte na miesto s veľkým množstvom svetla, ale zároveň nie nad používané radiátory. Ak takéto miesto nemôžete zabezpečiť, zvážte kúpu pestovateľských svetiel (tzv. grow light).
Obmedzte zalievanie. Ak ich hnojíte, na zimu to úplne vynechajte.
Odstráňte poškodené a suché časti, aby bylinky mohli na jar opäť začať rásť.

Ako sa o záhradu postarať na jar?

Ako skladovať bylinky? Skúste ich usušiť alebo zamraziť

Čerstvé bylinky vydržia dlhšie, ak ich zabalíte do vlhkej papierovej utierky a vložíte do uzatvárateľnej nádoby alebo plastového vrecka. V priehradke na zeleninu môžu vydržať až 2 týždne. Niektoré druhy môžete umiestniť do nádoby alebo vázy s trochou vody, kde vydržia niekoľko dní. Ale čo ak máte toľko byliniek, že ich nemáte čas hneď spotrebovať?

Ako ich usušiť

Ihneď po zbere bylinky rozložte na plech, tanier alebo čistú utierku a nechajte ich niekoľko hodín odpočívať. Takto z nich vylezú všetky chrobáky a iný hmyz.

Vzduchom: Stonky zviažte po niekoľkých kusoch a zaveste ich spodnou stranou nahor, rozprestrite ich na čisté bavlnené plátno alebo v jednej vrstve narovnajte na sito na sušenie húb. Základom je sušiť ich na mieste s dobrým prúdením vzduchu a bez priameho slnka. Nechajte ich sušiť 1 - 2 týždne alebo dovtedy, kým sa listy nezačnú lámať.
V rúre: Na plech na pečenie položte papier na pečenie a bylinky naň v jednej vrstve. Zapnite rúru na maximálne 35 °C, vložte do nej plech na pečenie a nechajte dvierka pootvorené (možno medzi ne vložiť napríklad rukoväť varešky). Sušte niekoľko hodín, kým sa nezačnú "drobiť".
V sušičke potravín: postupujte podľa pokynov výrobcu, ale spravidla budete musieť bylinky sušiť pri teplote približne 35 °C niekoľko hodín. Môže sa vám hodiť sitko s menšími otvormi, aby vám kúsky rastlín neprepadávali - mnohé značky predávajú pláty priamo na bylinky.
V mikrovlnnej rúre: bylinky rozložte medzi dve vrstvy papierovej utierky a sušte na najvyšší výkon 1 - 2 minúty alebo kým nie sú suché.

Po vysušení ich rozdrvte alebo nasekajte a uskladnite ideálne v nádobe bez prístupu priameho svetla a vzduchu.

Ako ich zmraziť

Najprv rastliny rozložte na plech alebo tanier a nechajte ich tam niekoľko hodín, aby z nich hmyz vyliezol. Potom zo stoniek odstráňte všetky suché a poškodené časti. Osušte ich a nakrájajte alebo nasekajte na menšie kúsky. Bylinky vložte do uzatvárateľných dóz alebo vrecúšok vhodných do mrazničky. Nezabudnite ich označiť názvom druhu a dátumom uskladnenia.
Ďalšou možnosťou je nasypať bylinky do formičiek na ľad, ktoré vám umožnia pripraviť jednotlivé porcie na budúce použitie.

Zmrazené bylinky by mali vydržať 1 - 2 mesiace bez zmeny chuti, ale je možné ich skladovať až po dobu 6 mesiacov. Na dlhodobé skladovanie sa odporúča skladovať ich vo vákuu.

Na použitie do polievok, omáčok, šalátov a čajov ich stačí vybrať z mrazničky a nie je potrebné ich rozmrazovať.

Skladovanie byliniek v chladničke

Druhy byliniek - ich popis a použitie

Oregano alebo pamajorán obyčajný

Popis

Oregano je charakteristické svojou príjemne korenistou vôňou, mierne horkou chuťou a vzhľadom podobným majoránke. Bylinku bezpečne spoznáte podľa drobných zelenkavých listov vajcovitého tvaru s jemnými chĺpkami, ktoré dorastajú do celkovej výšky od 20 do 90 cm. Často sa používa aj pri liečbe pri depresii. Má veľmi priaznivé účinky na ľudskú psychiku.

Pestovanie

Pamajorán je ideálne vysievať od apríla do júna na slnečné, teplé miesto s častou závlahou. Pri pestovaní v záhrade sa mu veľmi dobre darí na skalkách a iných slnečných miestach. Jedná sa o nenáročnú bylinku.

Použitie

Ako korenie sa používajú predovšetkým sušené listy, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou talianskej kuchyne, na ochutenie stredomorských plodov, na zvýraznenie chuti teľacieho alebo kuracieho mäsa a na dochutenie paradajkových omáčok.

V zelenej lekárni nesmie chýbať pri liečbe kašľa alebo častých bronchitíd u detí, pri liečbe nechutenstva a celkovej podpore zdravého trávenia, pri problémoch so žlčníkom a črevami. Čaj z pamajoránu má pozitívny účinok aj pri liečbe hnačky. Na druhej strane sa oregano alebo oreganový olej neodporúča počas tehotenstva alebo menštruácie, pretože zvyšuje menštruačné krvácanie.

Tip: Na prípravu čaju zalejte 2 čajové lyžičky sušeného pamajoránu a nechajte 5 minút lúhovať. Sceďte a oslaďte medom.

Bazalka

Popis

Bazalka je jednoročná bylinka, ktorá zvyčajne dorastá do výšky 20 až 60 cm. Listy majú typickú zelenú až purpurovú farbu. Pravá bazalka, s ktorou sa najčastejšie môžete stretnúť v talianskej kuchyni, je známa svojou klinčekovitou arómou, ktorú niektorí prirovnávajú až ku štipľavému koreniu. Niektoré odrody tejto bylinky sú však v teplejších krajinách známe svojou mierne citrusovou vôňou a sladšou príchuťou.

Pestovanie

Bazalka je medzi bylinkami trochu chúlostivejšia. Pri jej pestovaní sa vyhýbajte priamemu svetlu, hoci sa jej darí aj na teplom, tienistom mieste. Ideálne je pestovať ju v samozavlažovacom kvetináči alebo debničke a občas prihnojiť. Často sa, žiaľ, stretnete so žltnutím listov, čo najčastejšie poukazuje na nedostatok živín.

Viac na pestovanie bazalky

Použitie

Bazalka je vďaka svojej nezameniteľnej chuti neoddeliteľnou súčasťou talianskej kuchyne alebo stredomorskej kuchyne juhofrancúzskych oblastí. Južné štáty nešetria bazalkou pri dochucovaní polievok, šalátov alebo tradičnej pizze. Vďaka svojej výraznej chuti si bazalka našla miesto aj v indonézskej, thajskej alebo vietnamskej kuchyni. Je vhodná aj na dochutenie kuracieho mäsa, rýb alebo na prípravu bylinkového masla. A čo tak bazalkové pesto?

Bazalka má široké uplatnenie aj v liečiteľstve. Pozitívne pôsobí proti žalúdočným kŕčom, podporuje chuť do jedla, pôsobí proti nadúvaniu, uľahčuje odkašliavanie pri prechladnutí a má protizápalové účinky. Je skvelým pomocníkom pri nervozite, úzkosti, poruchách spánku, migréne či zlej koncentrácii. Je tiež vyhľadávaná novopečenými mamičkami, pretože práve bazalka podporuje laktáciu.

Tip: Ak ste fanúšikmi talianskej kuchyne, zasaďte bazalku spolu s paradajkami a na jednom mieste si vypestujte základ pre chutný šalát alebo pizzu.

Mäta pieporná

Popis

Mäta pieporná patrí medzi najznámejšie bylinky s bohatou liečebnou históriou, jej účinky sa využívali predovšetkým ako prostriedok na povzbudenie zmyselnosti a lásky. Táto vytrvalá bylina dorastá do maximálnej výšky okolo 70 cm. Listy mäty sú charakteristické kontrastnými oválnymi listami so zúbkovaným okrajom, hladkou vrchnou stranou a spodnou stranou pokrytou jemnými chĺpkami. Najcharakteristickejším znakom mäty piepornej je však jej nezameniteľná pepermintová chuť a vôňa.

Pestovanie

Mäta pieporná ako nenáročná bylina na pestovanie uprednostňuje vlhké miesta v polotieni, ale prežije aj na suchších, slnečných miestach. Jar je ideálny čas na výsadbu a listy mäty sa potom môžu zbierať počas celého leta. Mäta pieporná je jednou z tých invazívnych rastlín, ktoré prerastú váš záhon.

Použitie

Mäta pieporná má bohaté využitie nielen v zelenej medicíne, ale aj v kuchyni. V prírodnej medicíne je skvelým pomocníkom pri liečbe žalúdočných alebo črevných problémov, veľmi pozitívne pôsobí na zmiernenie kŕčov, zabraňuje zvracaniu, podporuje kvalitnejší spánok, odbúrava stres a pomáha riešiť aj nadúvanie či nechutenstvo. Jeho protizápalové a dezinfekčné účinky sa hojne využívajú pri prechladnutí.

Mäta sa väčšinou používa ako skvelé dochucovadlo a oku lahodiaci prvok v letných koktailoch, ktorým dodáva osviežujúce grády. Kto by nepoznal slávne mojito. Mätový čaj je tiež obľúbeným a osvedčeným evergreenom. Málokto však vie, že sa výborne hodí k chuti jahňacieho a mletého mäsa, používa sa do marinád, jogurtov, sladkých jedál na zvýraznenie chuti a do šalátových zálievok.

Tip na domáce mojito: V pohári zmiešajte biely rum, 2 kávové lyžičky trstinového cukru, limetkovú šťavu a niekoľko lístkov mäty. Všetko dôkladne, ale jemne premiešajte, zasypte ľadom a zalejte perlivou vodou. Ozdobte čerstvým lístkom mäty.

Majoránka záhradná

Popis

Majoránka je veľmi obľúbená bylinka s jemne korenistou, sladšou vôňou a chuťou. Jedná sa o príbuznú oregana (pamajoránu). V závislosti od druhu sa môže jednať o jednoročnú aj viacročnú kríčkovitú rastlinu. Obvykle dosahuje výšku niečo okolo 40 cm a na jej rozvetvené stonky sa viažu malé sivozelené lístky oválneho tvaru. Jej domovinou je severovýchodná Afrika, odkiaľ sa počas veľkých zámorských objavov postupne rozšírila do celej Európy.

Pestovanie

Majoránka potrebuje na správny rast teplé, slnečné miesto s dostatočným zavlažovaním a prihnojovaním. Uprednostňuje ľahkú a dobre priepustnú pôdu, určite nie ílovitú. Neznesie mráz. Zbierať ju môžete až trikrát za sezónu v podobe listov a nerozvinutých kvetov.

Použitie

V kuchyni sa s majoránkou môžete najčastejšie stretnúť v čerstvom alebo sušenom stave na použitie do polievok, omáčok a zeleninových šalátov, ale svoje miesto si našla aj v teplej kuchyni. Veľmi často sa používa ako prísada pri dlhom varení mäsa všetkého druhu. Je ťažké predstaviť si zemiakové placky alebo tradičnú českú zemiakovú polievku bez majoránky. Aby počas varenia nestratila svoju typickú chuť, je optimálne pridávať ju do pripravovaných jedál až v poslednej tretine tepelnej úpravy.

V liečiteľstve sa používa už od čias starých Egypťanov na podporu správneho trávenia, pri nechutenstve a tradované sú aj jej priaznivé účinky na opuchnuté končatiny. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa hojne používal ako dekorácia pri svadobných obradoch a hostinách. Verilo sa, že jeho prítomnosť ešte viac posilňuje a upevňuje lásku novomanželov. Obľúbený je aj majoránkový kúpeľ alebo čaj, pretože upokojuje a uvoľňuje ľudský organizmus.

Tip: Na posilnenie a zvýraznenie chuti majoránky sa ju pri varení nebojte kombinovať s cesnakom.

Tymian obyčajný

Popis

Tymian ľahko a rýchlo spoznáte vďaka jeho nezameniteľnej silnej vôni pripomínajúcej klinčeky s ostrejšou a sladšou chuťou. Tymian je stredomorské korenie, v ktorom sa používajú listy, vetvičky a kvety. Jedná sa o trvalku a vždyzelený poloopadavý krík s veľkosťou do 30 cm. Kvety sú zvyčajne belavé až ružové.

Pestovanie

Pestovanie tejto bylinky je nenáročné, a preto je veľmi obľúbená u záhradkárov alebo domácich pestovateľov. Tymian si potrpí na piesočnatú pôdu a slnečné miesto. Lístky sú skôr drobnejšie a majú podlhovastý tvar. Je to veľmi odolná bylinka, ktorá zvládne pobyt vonku počas celej zimy. Tymian môžete rozmnožovať semenami, delením alebo odrezkami. Pre zachovanie arómy je dobré vyhýbať sa hnojeniu a so zálievkou tiež skôr šetrite.

Použitie

Žiadny správny kulinársky pôžitkár neodolá hŕstke čerstvo nasekaného tymianu, ktorý dodá potrebný šmrnc každej šťave, zálievke, šalátu alebo mäsovým pokrmom. Táto bylinka sa veľmi dobre hodí aj k akejkoľvek tepelne upravenej rybe, ale jej chuť a typická aróma sa nestratí ani v plnke na kurčatá, paštétach, syroch alebo bylinkovom masle. Môže sa použiť aj na ochutenie octu alebo oleja.

V prírodnej medicíne sa používa pre svoje priaznivé účinky proti hnačke, plynatosti alebo častým zápalom tráviaceho traktu. Pozitívne ovplyvňuje aj dýchacie ústrojenstvo, zmierňuje kašeľ a má protizápalové účinky na ľudský organizmus. Najčastejšie sa konzumuje vo forme čaju, na ktorý sa používa vňať. Je možné použiť aj tymianové kvapky alebo inhaláciu. Tymian sa medzi rastlinami považuje za lídra, čo sa týka antiseptických účinkov. Veľmi účinne a rýchlo pôsobí proti baktériám, plesniam a parazitom. Často je vyhľadávaný ako stimulátor sexuálneho apetítu.

Rozmarín lekársky alebo salvia rosmarinus

Popis

Rozmarín sa právom považuje za jednu z najpôvabnejších byliniek. Za toto označenie vďačí svojej osviežujúcej vôni s ľahkým nádychom živice. Rozmarín je pomerne veľká a kríkovitá rastlina, ktorej vetvičky pripomínajú ihličnany.

Pestovanie

Rozmarín je typická stredomorská bylinka, ktorú je potrebné na zimu uložiť do tepla. Najviac mu prospieva ľahšia a piesočnatá pôda. Jedná sa o stálezelenú rastlinu, ktorá dorastá do výšky až 2 metrov. Kvety majú najčastejšie bielu farbu, listy sú úzke a na vrchnej strane tmavšie a lesklé. Rozmarín je potrebné pravidelne strihať, inak môže veľmi rýchlo zdrevnatieť. Jeho pestovanie je možné považovať za nenáročné a nevyžaduje hnojenie. Vedeli ste, že je symbolom lásky a šťastného manželstva?

Využitie

V kuchyni dokonale dopĺňa chuť tučného mäsa (baraniny, jahňaciny, teľaciny), plniek, syrov, klobás alebo cestovín. Rozmarín sa však výborne hodí aj na prípravu zemiakových jedál alebo talianskej pizze. Veľmi často sa rozmarín vyskytuje ako súčasť tzv. provensálskeho korenia.

Rozmarín má nezastupiteľné miesto aj v zdravotníctve. Vďaka svojim antiseptickým účinkom sa výborne hodí na ošetrenie tráviaceho traktu vo forme čajov, podporuje správne trávenie a znižuje nadúvanie. Má priaznivé účinky pri miernych poruchách spánku, pôsobí proti stresu a upokojuje podráždené nervy. Okrem toho zlepšuje aj krvný obeh, vďaka čomu odstraňuje nepríjemný pocit chladu v končatinách, a pomáha upravovať menštruačný cyklus. Rozmarín zohráva dôležitú úlohu v aromaterapii a svoje miesto si našiel aj v kozmetickom priemysle. Tu sa vo forme silného odvaru používa na hĺbkové čistenie mastnej a problematickej pleti, umývanie ekzémov alebo pomliaždených rán.

Viac na pestovanie rozmarínu

Tip: Voňavé vetvičky rozmarínu využijete ako perfektné grilovacie ihly, ktoré sú nielen funkčné, ale aj nádherne prevoňajú a zvýraznia chuť grilovaného mäsa alebo zeleniny.

Medovka lekárska

Popis

Medovka má tú nevýhodu, že si ju mnoho ľudí na prvý pohľad mýli s mätou. Akonáhle ale k medovke privoniate alebo ju ochutnáte, získa si vás nádych citrusového opojenia. Dorastá do výšky až 90 cm a jej pílkovité listy sú podobné listom žihľavy.

Pestovanie

Medovka je na pestovanie nenáročnou bylinkou, ktorá má rada v kvetináči dostatok priestoru, živín a vlahy. Nájdite pre ňu vhodné miesto na slniečku, ale polotieňom tiež nepohrdne. Záhradníkmi je odporúčané pestovať medovku skôr ako už dospelú rastlinu, než sa pustiť do samotnej výsadby. Dlhoročné skúsenosti ukázali, že sa medovke veľmi dobre darí v blízkosti levandule.

Použitie

Medovka je známa nielen pre svoje liečivé účinky, ale aj pre svoje nezastupiteľné miesto v kuchyni. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy medovky, ktoré sa do jedál pridávajú nakoniec ako čerešnička na torte. Celkom bežne jej listy môžete nájsť v šalátoch, tvarohových dezertoch, osviežujúcich drinkoch, bylinných likéroch a medovkových čajoch, ktorých chuť patrí k najobľúbenejším v bylinkovom svete. V gastronómii je však známy aj medovkový sirup, medovkový med, medovková marmeláda alebo medovkové smoothies.

V ľudovom liečiteľstve je medovka vyhľadávaná na liečbu drobných porúch spánku, zmiernenie menštruačných bolestí, tráviacich problémov, zmierňuje príznaky stresu a nepokoja, má dezinfekčné účinky, celkovo posilňuje nervový systém a je tiež skvelým pomocníkom pri prechladnutí a nádche. Svoje miesto si našla aj v kozmetike, napríklad vo forme pleťových masiek, kde jej upokojujúce účinky priaznivo pôsobia na pleť.

Šalvia lekárska alias babské ucho

Popis

Kto by nepoznal babské ucho z českej filmovej klasiky. Poznáte však túto bylinku aj na vlastné oči? Existuje mnoho druhov šalvie. Môžete sa stretnúť aj s nejedlými odrodami alebo dokonca s krásne kvitnúcou odrodou, ktorú je vhodné pestovať najmä ako okrasnú rastlinku. Vo všeobecnosti ide o viacročnú bylinu alebo poloker, ktorý zvyčajne dosahuje štandardnú výšku niečo okolo 60 cm. Šalvia je známa svojimi aromatickými listami, ktoré sú na povrchu sivo plstnaté a chlpaté. Šalvia sa vyznačuje bohatým koreňovým systémom a fialovým kvetom s dlhou korunou veľkou až 3 cm. Šalvia sa dá rozpoznať podľa tradičnej mierne horkastej chuti.

Pestovanie

Ak sa rozhodnete pestovať šalviu doma, budete ju musieť pravidelne strihať, aby ste zabránili jej zdrevnateniu. Veľmi dobre sa jej bude dariť, ak jej budete dodávať dostatok hnojív, najmä tzv. dážďovkový čaj. Nepotrpí si na vlhké prostredie a bez problémov si poradí aj so suchšou, ľahšou pôdou. Bude sa jej dariť na teplom a chránenom stanovišti. Šalvia bez problémov zvládne aj zimný spánok, ale s tým jej budete musieť trochu pomôcť. Pri silných mrazoch alebo dlhodobom sychravom počasí ju presuňte zo záhrady dovnútra alebo ju umiestnite ďalej od okna.

Použitie

V kuchyni sa nebojte vyskúšať niečo nové. Veľmi dobre totiž chutí v marmeládach, bylinkovom masle, cestách na pečivo alebo pri príprave a dochucovaní rybieho mäsa. Na rozdiel od väčšiny byliniek platí, že pri šalvii menej je niekedy viac (kvôli jej mierne horkastej chuti). Je tiež výborným dochucovadlom napríklad pri zaváraní kyslých uhoriek.

Šalvia sa často používa pre svoje preukázané protizápalové vlastnosti. Jej samotný latinský názov salve znamená v doslovnom preklade liečiť. Ak trpíte nepríjemným krvácaním ďasien, častými zápalmi nosohltana alebo hrtana, žalúdočnými a črevnými problémami, budete s liečivými účinkami šalvie spokojní. Šalvia sa pre svoje liečivé účinky najčastejšie používa vo forme čaju, ktorý však nie je určený na dlhodobé užívanie. Dôvodom je obsah thujónu, ktorý môže pri pravidelnom alebo dlhodobom používaní pôsobiť na ľudský organizmus ako jed.

Tip: Trpíte nadmerným potením? Skúste si z času na čas uvariť šalviový čaj.

Pažítka pobrežná

Popis

Pažítka je v slovenskej kuchyni veľmi známa a často používaná bylinka. Jedná sa o vňaťovitú rastlinu s jemne pikantnou chuťou, ktorá niektorým labužníckym jazýčkom pripomína cibuľu. Táto vytrvalá bylinka dorastá do výšky od 20 do 50 cm, pričom podzemnú časť tvoria malé cibuľky s priemerom do 1 cm. Stonka je úzka, dlhá a dutá.

Pestovanie

Pažítka je nenáročná bylinka, ktorú môžete pestovať celoročne v záhrade alebo na okne. Nepotrpí si na ostré slnko, ale zato miluje dostatok vlahy. Preto ju môžete zalievať o niečo viac ako iné bylinky. Ak pestujete pažítku vonku, je potrebné ju na zimu tzv. zazimovať. Odrežte listy a izolujte ju napríklad do pohára. Pri odporúčanej starostlivosti na jar opäť vyženie a veľmi rýchlo sa rozrastie. V prípade potreby by sa mala niekoľkokrát ročne zostrihať, aby sa zabránilo jej vyschnutiu.

Použitie

Kto by nemiloval chrumkavý krajček chleba natretý maslom a posypaný pažítkou. Používa sa však aj do polievok, omáčok, vaječných jedál a šalátov. Hoci je známa svojou mierne pikantnou chuťou, paradoxne sa používa na zjemnenie napríklad tvarohových nátierok, bylinkového masla, čerstvých syrov, hubových jedál, ktorým nielen dodá potrebný šmrnc, ale aj poteší každé gurmánske oko. Každá dobrá gazdinka a kuchárka by mala vedieť, že pažítka stráca svoju typickú arómu pri akejkoľvek tepelnej úprave. Preto je ideálne používať pažítku až ku koncu varenia, vyprážania alebo pečenia. Okrem slovenskej kuchyne sa pažítka najčastejšie vyskytuje v českej, poľskej, nemeckej, švédskej a francúzskej kuchyni.

Pažítka je tiež oceňovaná a vyhľadávaná ako bohatý zdroj bielkovín, vitamínu C a B2 s množstvom ďalších dôležitých minerálnych látok, ako je sodík, železo a vápnik. Vďaka vysokému obsahu minerálnych látok pažítka povzbudzuje chuť do jedla a podporuje dobré trávenie.

Tip: Ak si bez milovanej pažítky neviete predstaviť chlieb s maslom alebo iné jedlo, ale aróma cibule vám prekáža, pokvapkajte pažítku niekoľkými kvapkami citróna. Pre niektorých sa tým nepríjemná aróma dokonale neutralizuje.

Petržlen hladký aj kučeravý

Popis

Kto by nepoznal petržlen kučeravý, ktorý nesmie chýbať ako ozdoba žiadneho jedla v klasických slovenských reštauráciách. Existuje však aj petržlen hladkolistý, ktorý je chuťovo oveľa výraznejší ako jeho príbuzný. Jeho domovom sú stredomorské oblasti, ale nájdete ho aj vo voľnej prírode. Petržlen je dvojročná rastlina, ktorá vytvára typické nadzemné ružice listov. Plodom petržlenu je nažka.

Pestovanie

Pestovanie petržlenu je jednoduché, stačí dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Petržlen nikdy nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu a vyhraďte mu samostatný kvetináč, debničku alebo miesto v záhrade. Je možné pestovať niekoľko druhov petržlenu naraz. Petržlen môže prezimovať vonku v záhrade alebo za oknom, ale ak ho prenesiete do teplej domácnosti, bude len rád. Petržlen zvyčajne klíči 6 týždňov a ideálny čas na zber je na jeseň pred príchodom prvých ľadových mužíkov. Veľmi dobre si rozumie s reďkovkami alebo paradajkami a za nevhodných susedov na záhone sú považované kapustovité rastliny všetkého druhu.

Využitie

Petržlenová vňať je gastronomickou klasikou na dochutenie polievok, šalátov, sekanej, hubových omáčok, pečeného mäsa a ako dekoratívny prvok hrá dôležitú úlohu na sendvičoch alebo v poctivých domácich knedliach. Čerstvá petržlenová vňať je tiež bohatá na vitamín C, ktorý sa však pri mrazení tejto bylinky zničí.

Petržlen je superpotravina, ktorá je okrem spomínaného vitamínu C bohatá aj na vitamíny A, B1, B2, B3, B6 a ďalej obsahuje kyselinu listovú, fosfor, draslík, horčík atď. Pri pravidelnej konzumácii má blahodarné účinky na uvoľnenie kŕčovitých sťahov hladkého svalstva, pôsobí proti plynatosti, podporuje správne trávenie a slúži aj ako stimulant sexuálneho apetítu. Považuje sa za dámske afrodiziakum. Ženy vyhľadávajú petržlen aj v súvislosti s reguláciou menštruačného cyklu. Tehotné ženy by sa však mali tejto bylinke vyhýbať, pretože nadmerná alebo častá konzumácia petržlenu môže spôsobiť predčasné kontrakcie maternice. Vďaka vysokému obsahu vitamínu A dostatočná konzumácia petržlenu zlepšuje kvalitu zraku a pomáha pri liečbe šeroslepoty, zápalu očného nervu alebo celkového zoslabnutia zraku.

Tip: Ak potrebujete rýchlo osviežiť dych či neutralizovať nepríjemný zápach po konzumácii cesnaku, žuvanie petržlenu je skvelou alternatívou žuvačiek.

Koriander

Popis

Koriander je jednoročná (niekedy dvojročná) bylinka pochádzajúca zo Stredomoria a Blízkeho východu; u nás sa vo voľnej prírode nevyskytuje. Jeho chuť je nezameniteľná - semená majú príjemnú a mierne sladkú chuť a vôňa pripomína pomarančovú kôru. Koriander zvyčajne dorastá do výšky približne 1 m a zaujímavosťou je, že na rastline sa nachádzajú dva typy listov. V dolnej časti byliny sú listy najčastejšie trojcípe a oválne, zatiaľ čo v hornej časti uvidíte listy rozdelené na akési čiarkovité segmenty. Kvety koriandra majú bielu až mierne ružovkastú farbu, plodom je nažka.

Pestovanie

Táto pôvodná ázijská bylinka nie je vhodná pre pestovateľov začiatočníkov. Avšak platí, že starostlivosť, ktorú jej venujete, sa vám vráti dvojnásobne. Koriander neznáša prudké slnko a je potrebné ho aspoň raz mesačne prihnojiť. Jeho pestovanie v samozavlažovacom kvetináči vám ušetrí veľa práce a starostí. Ako pestovateľa vás však určite poteší, že veľmi rýchlo klíči a spodné listy môžete zbierať už o niekoľko týždňov. Ak sa rozhodnete pestovať koriander pre jeho koreň, je nevyhnutné pestovať ho v záhrade, pretože koreňový systém koriandra potrebuje hlbšiu pôdu.

Využitie

Koriander sa ako dochucovadlo používa od nepamäti. Ani známe kari alebo garam masala sa nezaobídu bez mletého koriandra. Možno práve preto sa s ním môžeme stretnúť prevažne v kuchyni Blízkeho východu a v indickej kuchyni. Ak ste milovníkom zavárania, koriander bude pre vás zlatom medzi bylinkami. Napríklad zaváraným hubám alebo zelenine dodá potrebný šmrnc.

Semená koriandra pôsobia veľmi dobre proti plynatosti a bolestiam brucha. Blahodárne pôsobí aj pri reumatických ochoreniach alebo chronickom prechladnutí. Odporúča sa inhalovať koriandrové výpary raz alebo dvakrát denne približne 7 minút podľa potreby. Vedeli ste, že koriander je jediná rastlina, ktorá dokáže zbaviť telo ťažkých kovov?

A na ktoré bylinky sa neprávom zabúda?

Valeriána lekárska, ľubovník bodkovaný, trebuľka, slamienka talianska, estragón, šťaveľ, materina dúška, nechtík lekársky a mnoho ďalších (ne)zabudnutých byliniek, ktoré by nemali chýbať v žiadnej kuchyni či domácej lekárničke. Ak vám ich názvy znejú skôr ako z iného sveta, vedzte, že väčšinu z nich si môžete nazbierať počas bežnej prechádzky prírodou od jari do jesene. Jedna šálka čaju vám dodá dobrú náladu, pomôže vám bojovať s nahromadeným stresom, ktorý ľudskému organizmu vôbec neprospieva - každá bylinka je totiž lekársky špecialista.

Vedeli ste, že z väčšiny byliniek sa dá okrem čaju pripraviť aj med? Napríklad vyťahuje z tela hnis alebo jedovaté látky, je skvelým antioxidantom, prevenciou a účinnou liečbou pri prechladnutí. Nielenže vás jeho skvelá chuť doslova nakopne, ale dodá telu aj potrebné vitamíny a ďalšie dôležité zložky, ktoré sa do tela dostanú navyše v úplne prirodzenej a účinnej forme.

Ako si vyrobiť vlastný bylinkový med?

Vyrobiť si kvalitný domáci bylinkový med je jednoduché. Navyše môžete použiť druhy, ktoré máte najradšej alebo ktoré sú práve po ruke. Tým najjednoduchším spôsobom výroby je nechať listy alebo kvety byliniek vo včeľom mede dostatočne dlho lúhovať. Počas lúhovania mu odovzdajú nielen svoju typickú chuť a vôňu, ale predovšetkým liečivé látky, vitamíny a minerály.
Druhou možnosťou je med zohriať a zaliať ním vami vybrané bylinky. Vzniknutú zmes nechajte lúhovať aspoň dva týždne a môžete ju ochutnávať, liečiť a dochucovať.