HDR (High Dynamic Range)

Metóda HDR označuje vo fotografii fotenie viacerých rôzne naexponovaných snímok a ich následné prepojenie.

Ako na to?

Rovnakú scénu (napríklad krajinu) teda nafotíte trikrát - raz podexponovanú (čím získate detaily v highlightoch), raz nadexponovanú (čím získate detaily v tieňoch) a raz správne vyexponovanú. Tieto tri snímky potom dáte dohromady - či už v samotnom fotoaparáte alebo v programe na úpravu fotografií (napr. v Adobe Lightroom) a získate tým jednu fotku s vysokým dynamickým rozsahom.

Nepravé HDR

Stretnúť sa môžete aj s tzv. „nepravým“ HDR. V tomto prípade vzniká výsledná fotografia s vysokým dynamickým rozsahom z jednej jedinej snímky. Túto snímku vezmete a pomocou softvérových úprav z nej urobíte snímky tri - zase to bude jedna s nižšou expozíciou, jedna s vyššou expozíciou a jedna vyexponovaná korektne, a tieto snímky nakoniec dáte dokopy.

Kvalita výslednej fotky ale nebude taká vysoká ako pri „pravom“ HDR a bude často trpieť vysokým šumom. Výhodou je ale fakt, že týmto spôsobom budete môcť zachytiť aj veci a osoby v pohybe, čo u „pravého“ HDR možné nie je.

A na záver: pokiaľ si vygooglíte „HDR fotografie“, vysypú sa na vás desiatky príšerných prehnane farebných fotiek, ktoré ani zďaleka nereprezentujú to, ako by sa malo HDR vo fotografii používať. Sú iba dokladom toho, ako by sa používať nemalo a ako to dopadne, keď na seba začnete lepiť tých fotiek oveľa viac, než je zdravé a začnete sa s tým až veľmi hrať.