Kompostovanie na záhrade: Ako správne založiť kompost a ako ho využiť?

Kompostovanie je tak trochu alchýmia, ktorej výsledkom je biologické hnojivo s bohatým využitím. V našom článku sa dozviete, ako postupovať pri zakladaní kompostoviska a ako sa oň starať. Získate informácie o jeho prehadzovaní, o tom, ako urýchliť jeho dozrievanie a ako sa oň starať na jeseň a v zime. Viete, ako ho využiť? Poradíme vám aj s výrobou kompostéra z paliet.

Ako založiť kompost na záhrade

Na založenie záhradného kompostu nepodceňte najmä nasledujúce kroky:

Voľba správneho kompostéra
Určenie vhodného miesta
Založenie kompostu

Voľba kompostéra

Najjednoduchším spôsobom je určiť si jedno miesto, kam budete ukladať biologický odpad. V rôznych priehlbinách a jamách však nedochádza k dostatočnej cirkulácii vzduchu, čo spôsobuje hnitie. Oveľa lepšou možnosťou je drevená ohrádka, ktorú si môžete vyrobiť sami alebo jednoducho kúpiť. Na drevenú konštrukciu odporúčame použiť smrekovec, ktorý tak ľahko nepodlieha procesu hnitia. Trendom posledných rokov sú plastové kompostéry, ktoré sa dajú kúpiť v rôznych veľkostiach a tvaroch. Keďže nemajú veľa vzduchových stien, nedávajte do nich príliš mokrý odpad - nedochádzalo by tak k rozkladu bioodpadu, ale k jeho hnitiu. Ak si nie ste istí, aký si vybrať, prečítajte si nášho radcu.

Ako vybrať kompostér?

Ako funguje kompostér

Jeho hlavnou schopnosťou je napodobňovať tzv. humifikáciu - biologické procesy v pôde, za ktorými stoja všetky možné druhy mikroorganizmov. Vďaka nim dochádza k rozkladu organických zvyškov na humus, ktorý je najkvalitnejším biohnojivom, aké možno získať.

Kam umiestniť nádobu

Nestačí umiestniť nádobu na prvé miesto v záhrade, ktorá vám padne do oka. Aké podmienky by mala spĺňať?

Kontakt s pôdou: Je absolútne nevyhnutné, aby sa biomasa dotýkala pôdy. Vďaka voľnému dnu do nej budú môcť prenikať užitočné mikroorganizmy, červy a dážďovky, ktoré sa postarajú o jej pravidelné prevzdušňovanie a rýchlejší rozklad odpadu.
Vyvýšené miesto v polotieni: Zabraňuje vzlínaniu vody z vlhkej pôdy do biomasy.
Pozor na slnko, vietor a dážď: Rozkladajúca sa zmes organického odpadu by mala byť chránená pred priamym slnečným žiarením, vetrom a dažďom. Zatiaľ čo dážď by mohol spôsobiť hnitie biologického odpadu, slnko by ho nielen vysušovalo, ale v lete by mohlo viesť k samovznieteniu kompostu. Okrem toho vysoké teploty spôsobené priamym slnečným žiarením ničia organizmy potrebné na tvorbu humusu. Nádoba musí mať veko alebo musí byť aspoň skrytá pod strieškou.
Celoročný prístup: Pri výbere vhodného miesta myslite aj na pohodlný prístup k nádobe. Mali by ste mať možnosť dostať sa k nej fúrikom, záhradným vozíkom alebo košom na kosenie.
Dostatočný priestor okolo nádoby: Aby bolo možné bioodpad prevzdušňovať pomocou špeciálnej tyče alebo ho prehadzovať vidlami, musí byť okolo nádoby dostatok voľného miesta.
Ďaleko od domu aj susedov: Premenou odpadového materiálu na humus vznikajú látky, ktoré nemusia lahodiť každému nosu. Preto v ideálnom prípade umiestnite nádobu do odľahlého kúta záhrady, kde zápach nebude obťažovať vás ani vašich susedov.

Založenie kompostu

Po tom, čo ste vybrali vhodné miesto, prichádza na rad úprava podkladu. Pod nádobou musí byť len čistá zemina, takže možno bude potrebné odstrániť trávu. Pre správne naštartovanie kompostovacích procesov je dôležitý nielen priamy kontakt s pôdou, ale aj prevzdušňovanie spodnej úrovne. To dosiahnete tak, že ako prvú vrstvu použijete nalámané konáre, slamu, lístie, papier, kôru alebo hobliny a otvoríte vetrací ventil. Táto vrstva by mala byť vysoká približne 25 cm. Na dno najprv položte vetvičky, potom vlhké opadané lístie alebo čerstvo pokosenú trávu atď. Premenu organickej hmoty na humus uvidíte, keď sa obsah nádoby začne do 2 dní výrazne zohrievať.

Čo naňho nie/patrí?

Patrí do kompostu vápno?

Hoci sa v minulosti do humusu pridávalo vápno, v súčasnosti sa od toho upúšťa a skôr sa to neodporúča. V biomase by sa nemalo používať v žiadnej forme. Zvyšuje totiž hodnotu pH, čo znižuje aktivitu baktérií potrebných na rozklad bioodpadu a predlžuje čas dozrievania kompostu.

Prečo ho nepoužívať?

Pálené vápno: Hoci podporuje rýchle rozkladanie, potláča nepríjemný zápach a ničí semená burín, radšej ho nepoužívajte, pretože okrem semien ničí aj užitočné mikroorganizmy žijúce v biomase. Navyše je po kontakte s čerstvým materiálom zodpovedný za obrovské straty toľko potrebného dusíka.
Dusíkaté vápno: Niektorí záhradkári ho pridávajú do bioodpadu, pretože sa dokáže postarať o zničenie všetkých druhov škodlivých zárodkov, klíčiacich semien burín, škodcov a rôznych chorôb. Avšak aj táto forma ohrozuje harmonický život užitočných baktérií a organizmov žijúcich v humuse.

Ako správne kompostovať

Kompostovanie sa dlhodobo teší obrovskej popularite medzi záhradkármi. A niet divu! Predstava premeny biologického odpadu na vlastné organické hnojivo musí väčšinu pestovateľov hriať pri srdci. Každá domácnosť a najmä záhrada je plná prebytkov organického pôvodu, ktoré by bola škoda nevyužiť na získanie tohto veľmi cenného materiálu. Ten môže slúžiť ako univerzálne bio hnojivo, ktoré sa dá použiť na všetky druhy rastlín. Aby bol skutočne kvalitný a bohatý na živiny, dodržiavajte nasledovné zásady kompostovania v kompostéri:

Vyvážená skladba materiálov

Pestré spektrum živín je dôležité pre kvalitu a dobrú rozložiteľnosť biologického odpadu. Kombinujte čo najviac rôznych druhov materiálov - pokosenú trávu, lístie, mach, slamu, slamu, posekané konáre, trávnu plsť, piliny, kôru, hnoj, organické kuchynské zvyšky, drevný popol, ale aj kartón alebo nepotlačený papier.

Aby bol výsledok výroby kompostu naozaj kvalitný a aby všetko prebiehalo tak, ako má, musí sa biomasa skladať z dvoch hlavných zložiek - dreveného a zeleného materiálu. Ideálny pomer týchto zložiek je 2-3 diely dreveného materiálu na 1 diel zeleného. Drevený odpad obsahuje veľa uhlíka a patrí sem slama, kôra, drevo a piliny. Čerstvý zelený materiál je zase bohatý na dusík a pozostáva z pokosenej trávy, kuchynského bioodpadu, konského hnoja, hnoja dobytka, lístia a ihličia. Cenným materiálom sú aj žihľavy a buriny zbavené koreňov a zrelých semien.

Ako na udržateľnosť?

Prehadzovanie

Priebežné prehadzovanie kompostu zaistí prevzdušnenie a premiešanie všetkých zložiek, a obmedzenie zápachu. Vďaka prísunu kyslíka budú môcť správne fungovať mikroorganizmy, ktoré sú nevyhnutné pre správny rozklad biomasy.

Zaistenie optimálnej vlhkosti

Nedostatok vlhkosti zastavuje proces rozkladu, zatiaľ čo nadbytok vlhkosti vedie k zahnívaniu - preto pri intenzívnych dažďoch biomasu posypte napríklad pilinami. Správnu vlhkosť odhalíte jednoducho - vezmite kúsok rozloženého materiálu do dlane a silno ho stlačte. Ak sa neobjavilo veľa vody a materiál zostal stlačený, máte vyhraté. Na druhej strane, aby ste zabránili jeho prílišnému vysušeniu, je vhodné ho zvlhčiť dažďovou vodou, najmä počas horúcich letných mesiacov.

Zavolajte na pomoc dážďovky

Existuje špeciálne vyšľachtený druh dážďoviek, ktorý si rád zgustne na biologickom odpade z kuchyne aj záhrady. Obzvlášť užitočné sú v uzavretých plastových nádobách tzv. vermikompostéroch, ktoré sú vhodné ako do záhrady, tak aj v menších vyhotoveniach do bytu.

Triedenie odpadu - čo kam patrí? Domáce kompostovanie

Kompostovanie na jeseň a v zime

Na jeseň sa snažte dať do kompostéra toľko biologického odpadu, koľko sa len dá. Čím viac ho pripravíte na zimu, tým lepšie, pretože zohriata biomasa sa stane útočiskom pre aeróbne baktérie, dážďovky a pôdne organizmy na celú zimnú sezónu. Ani počas chladnej zimy sa proces rozkladu v nádobe nezastaví, preto by vám triedenie organického odpadu nemalo byť ľahostajné.

Aký bioodpad používať v zime?

Hlavnou „potravou“ pre mikroorganizmy, baktérie a dážďovky sú v zime kuchynské zvyšky. Budete šťastnejší, ak ich obdarujete väčšou nádielkou naraz, než aby ste k nemu chodili každý deň s malou hrsťou šupiek. Aj v tomto období sa snažte dodržiavať čo najvyváženejšiu skladbu materiálov v nádobe a pridávajte k nim zeleninu, ovocie, kávovú usadeninu, čajové vrecúška (bez kovových sponiek), vaječné a orechové škrupiny, odumreté stonky a listy z izbových rastlín, kuchynské papierové utierky, ako aj malé množstvo drevného popola. Aby sa v tomto období zachoval správny pomer zeleného (dusík) a hnedého (uhlík) materiálu, je dobré si pred zimou urobiť zásobu odrezkov konárov a kúskov kôry.

Biomasu nikdy nerozhrabávajte a novo pridaný materiál len ľahko prehrabte s vrchnou vrstvou. Okrem toho, že by ste tým spomalili rozklad jednotlivých zložiek, unikalo by z neho aj teplo a plyn, ktoré vytvárajú stabilné prostredie pre toľko užitočné mikroorganizmy. Ideálne je použiť nerezový, špirálovito zatočený prevzdušňovač humusu, tzv. aerátor, s ktorým dostanete kyslík do vnútorných častí biomasy bez vystavenia mikroorganizmov prudkým zmenám teplôt.

Zrenie, urýchlenie a využitie kompostu

Ako dlho zreje

Ak je dobre založený, zreje zhruba jeden rok. Počas tohto času prejde 3 štádiami:

Čerstvý (surový): Táto fáza trvá 2–6 mesiacov. Sú v ňom ešte stále rozoznateľné jednotlivé materiály a prebiehajú v ňom procesy rozkladu. Môžete ho použiť na prihnojenie paradajok, zemiakov a uhoriek. Nie je však vhodný pre sadenice, pretože by ich mohol spáliť.
Zrelý: Má približne 6-10 mesiacov.. Má tmavo hnedú až čiernu farbu, a ešte v ňom sú vidieť škrupiny od vajec. Po preosiatí a zbavení veľkých častíc ho smelo použite na podporu rastu trávnatých a záhradných plôch, záhonov, kvetov i zeleniny. Keďže prekypuje živinami, radšej s ním šetrite. Mohli by ste rastliny prehnojiť.
Kompostovaná zemina: Už neobsahuje toľko výživných zložiek, a preto ju môžete bez obáv využívať bez akéhokoľvek obmedzenia.

Tipy na urýchlenie zrenia

Hoci humus plný živín sa nedá získať mávnutím čarovného prútika, proces jeho zrenia sa dá pomerne ľahko urýchliť. Čo sa dá preto urobiť? Buď do neho pridajte maštaľný hnoj (napomáha rozkladu), použite tzv. urýchľovač kompostu (zmes látok a enzýmov, ktoré pomáhajú rýchlejšiemu rozkladu), alebo ho častejšie prehadzujte (najlepšie aerátorom).

Môžete si tiež vyrobiť domáci urýchľovač dozrievania: 1 kocku droždia rozmiešajte do hladka s 1 čajovou lyžičkou cukru. V záhradnej kanvici pripravte roztok z 10 litrov vlažnej vody a 1 kg cukru a vmiešajte do neho pastu z droždia a cukru. Zalievaním biomasy týmto aktivátorom sa zvýši teplota v nádobe a všetky baktérie a mikroorganizmy budú chrochtať blahom. A rýchlejšie rozkladať.

Využitie: Od záhrady po kvetináč

O tom, že je hnojivo z vlastnej záhradky hotovým pokladom, už viete. Poznáte však aj najčastejšie spôsoby jeho využitia?

Mulčovanie: Použite ho ako mulč okolo rastlín. Vďaka nemu bude pôda lepšie absorbovať vodu, udržiavať živiny a bude odolnejšia voči rastu burín.
Hnojenie: Živiny obsiahnuté v humuse nadšene uvíta celá záhrada. Zapracujte ho skoro na jar k ovocným stromčekom (ešte pred vyrašením prvých púčikov) alebo do zeleninových záhonov.
Zlepšenie kvality pôdy na záhrade: Zmiešajte ho s hutnou záhradnou pôdou, ktorá sa ťažko odvodňuje. Výsledkom bude uvoľnenie štruktúry pôdy, ktorá uľahčí koreňom rastlín prenikať do väčšej hĺbky.
Pri zakladaní nových záhonov: Pridajte ho do jamy alebo kvetináča pri výsadbe nových rastlín. Substrát bude zadržiavať viac vody a korene rastliny sa dostanú hlbšie.
Pri presádzaní: Presun do väčšieho kvetináča alebo na iné stanovište v záhrade býva pre rastlinu náročný. Pridaním trochu bio hnojiva podporíte jej rast na novom mieste.
Kompostový výluh: Zmiešaním humusu vo vode získate veľmi výživné tekuté hnojivo. Vďaka nemu budú rastliny silnejšie a rýchlejšie porastú.
Podpora biologickej aktivity: Hnojivo obsahuje mikroorganizmy, ktoré sú pre pôdny ekosystém mimoriadne prospešné.

Starostlivosť o stromy a kríky

Ako vyrobiť kompostér z paliet

Ak už nejaký čas pokukujete po drevených kompostéroch na záhradu a náhodou vám v kôlni prebýva pár starých paliet, vypočujte volanie osudu a pustite sa do práce. Ako postupovať pri stavbe drevenej ohrádky na bioodpad?

Zabezpečte si 4 palety.
Pripravte vhodné miesto. Podrobnosti o ňom si prečítajte v sekcii Ako založiť kompost na záhrade.
Palety postavte do tvaru kocky (dlhšou stranou k zemi) a priskrutkujte k sebe.
Spojte ich tiež niekoľkými pozinkovanými klincami. Ich konce by mali zostať ukryté v dreve, aby ste sa o ne pri manipulácii s ohrádkou neporanili.
Spodné rohy spojte pomocou veľkých skrutiek. Konštrukcia tak bude stabilnejšia a dlhšie vydrží.
Založte kompost.