Ako uspať bábätko?

V každom mesiaci vývoja môže bábätko trápiť niečo iné. Je preto dobré, pokiaľ sa na jeho spánok budete pozerať komplexne. Všeobecné rady, ktoré nájdete na konci článku, vás môžu v hocičom inšpirovať, vždy ale berte ohľad na vek dieťatka a jeho rozvíjajúcu sa osobnosť.

Prvý spoločný mesiac od návratu z pôrodnice sa ponesie v duchu vzájomného zvykania si. Niekedy sa môžu rodičia dokonca čudovať, že ich drobček iba spinká a nič nepotrebuje. Okrem kŕmenia pokojne prespí aj 17 hodín denne. Často sa budí, ale nie vždy si plne uvedomuje rozdiel medzi bdením a spánkom. Práve tu môžete urobiť prvý krok k dobrým spánkovým návykom. Učte svoje dieťa postupne rozoznávať tieto dva stavy. Na spánok ho vždy ukladajte do postieľky, aby si toto miesto spojilo s odpočinkom.

Mýty a fakty o detských postieľkach

Rituály a navykanie si na deň a noc znie síce pekne, čo ale robiť, keď nič z toho nefunguje a vaše dieťa sa bez dôvodu prebúdza? Pokiaľ viete, že náhle prebudenie nie je dôvodom hladu, skontrolujte nasledujúce:

• Dieťa je bezpečne zabalené v zavinovačke tak, aby ho len tak neprebudilo trhnutie vlastného tela
• Izbička je dostatočne zatemnená, maximálne so slabým svetielkom (15 W)
• V miestnosti je správna teplota: medzi 21 a 24 stupňami (zhruba do 6 mesiacov veku, potom teplotu znížte)
• Nenechajte dieťa vyplakať sa: síce zaspí vyčerpaním, ale onedlho sa zobudí znova a do budúcnosti mu týmto spôsobom môžete zarobiť na rad nielen psychických problémov

Dojčenské obdobie sa začína od toho novorodeneckého odlišovať zhruba po prvom mesiaci a trvá približne rok. Možno si začnete všímať, že už vaše bábätko lepšie rozoznáva bdenie od spánku. To znamená, že nezaspáva iba na chvíľku, ale skôr bude spať až do ďalšieho kŕmenia.

Je možné, že bábätko stále ešte nerozlišuje deň a noc, to sa ale pri správnom dodržiavaní denných návykov môže čoskoro zmeniť. Buďte preto trpezliví a radujte sa z každej malej zmeny. Niekedy však môže dieťatko vyrušiť jeho zlé trávenie, ale aj vonkajší podnet, napríklad náhla zmena okolitého šumu (vypnutie televízie, ukončenie programu práčky atď.). Pokiaľ so svojim bábätkom zdieľate spálňu, môže sa prebudiť kvôli vašim pohybom alebo chrápaniu. Rovnako tak ho z ľahkého spánku vytrhne aj časté nahliadanie do postieľky.

Nakoniec sa ešte zamyslite nad tým, akým spôsobom dieťa uspávate. Či pokojne zaspáva počas kŕmenia alebo na vašom ramene pri odgrgnutí, potom ho do postieľky ukladáte, bez toho, aby o tom dieťa vedelo. Akonáhle sa ale dojča prebudí, bude opäť očakávať vašu náruč. Že je to pochopiteľné? Nemuselo by byť, ak by ste dieťa ukladali do postieľky s tým, že si túto situáciu uvedomuje. V opačnom prípade hrozí, že sa prebudí počas noci v šoku z toho, že je samo. Nikdy totiž nedostane možnosť zaspať samo a nechať sa voľne premôcť spánkom.

Nevyspytateľná doba, kedy vaše ešte donedávna neohrabané bábätko začne objavovať svet, nastáva zhruba od jedného roka a trvá do dvoch a pol rokov. Okrem uspávania na vás bude čakať ďalšia výzva. Nájsť rovnováhu medzi jeho potrebou nezávislosti a vašou bezpečnou ochranou.

Bezpečný byt od návratu z pôrodnice po prvé kroky

Postupne si najskôr začnete všímať, že sa doba ukladania k spánku stále predlžuje. Rozkokošené dieťa má veľa podnetov, o ktorých premýšľa a dlhšie zostáva vo vašom náručí bdelé. Počas spánku sa tiež môže budiť a dožadovať sa pozornosti. Na vás je zostávať so všetkou láskavosťou v jeho blízkosti, ale napriek tomu neustupovať z nastaveného režimu. Pomôcť vám v tom môžu zabehnuté spánkové rituály, napríklad pred zaspaním uložiť aj plyšáky do postieľky, zaspievať uspávanku a pod. Ak sa dieťa dožaduje hrania a nechce spať, doprajte mu pozornosť, ale trvajte na tom, že dnes už deň skončil.

1. Povinná večerná pohodička: a to nielen pre dieťa. Bábätko je vnímavé na celkovú atmosféru v dome. Ak budete aj vy dodržiavať pokojné večery, dieťa si ich rýchlejšie osvojí.
2. Pokiaľ bábätko potrebuje, pochovajte ho: potom ho upokojené, avšak stále relatívne bdelé, uložte do postieľky a počkajte chvíľu v jeho tesnej blízkosti.
3. Navoďte mu pocit bezpečia: tesne ho zavinujte a buďte stále na blízku.
4. Pomôžte dieťaťu nájsť svoj režim: deti dobre reagujú na stále sa opakujúce úkony a stereotypy. Nechajte však bábätko tento režim v sebe prebudiť. Nevnucujte mu z kníh predpísané pravidlá. Každé dieťa je individuálne a takto k nemu pristupujte.
5. S pomôckami to nepreháňajte: aj keď je mnohokrát jednoduchšie dieťaťu zapnúť uspávanku alebo na stenu premietať hviezdičky, vždy by ste to mali byť predovšetkým vy, kto svoje dieťa naučí zaspávať. Pomôcky vám síce rozviažu ruky, ale v dieťati postupne vytvárajú zlé návyky. Viac sa do seba uzavrú a priľnú skôr k veciam ako ľuďom.